Zázrak na mori: Keď sa modlitba stáva frekvenciou a spevom

Mám trvalý a hlboký rešpekt pred prírodou, vodou a všetkými bytosťami, ktoré v mori žijú – cítim totiž oveľa viac, než len vidím očami. Písal sa rok 2023. Predtým, než som vstúpila do vody, som sa úpenlivo modlila a prosila o ochranu. Potom sme s mojou kamarátkou Simi vyrazili na oceán na jednom spoločnom paddleboarde. Slnko zapadlo a voda sa ponorila do mystickej oranžovej farby.

Simi sedela vpredu na paddleboarde a veslovala. Asi po 200 metroch som zbadala, ako sa zrazu vyľakala. Vykukla som predo ňu a v smere jej pohľadu, približne 100 metrov priamo pred nami, som uvidela veľkého divokého delfína. Plával priamo k nám. Vnímala som, že musíme okamžite opustiť myšlienky na strach, a tak som Simi povedala: „Neboj sa, teraz sa nesmieme báť, lebo on nás cíti.“

V tom momente som začala spievať Hallelujah. Ako sa náš spev niesol po vlnách, zrazu sa z vody vynorili ďalšie delfíny. Vytvorili okolo nášho paddleboardu dokonalý krúžiaci kruh. Vytvorili taký pohyb vody, že Simi už nemusela veslovať – prúd ich tanca nás sám unášal smerom k brehu. Zaliala ma najhlbšia istota a šťastie, aké som kedy zažila.

Keď sme dospievali, v hlbokom prejave vďačnosti som sa dala do kľaku na paddleboarde, hľadela na nebo a z plného hrdla volala veľké ĎAKUJEM.

Celý breh fascinovane sledoval toto divadlo. Keď sme boli asi 100 metrov od pevniny, delfíny odplávali. Ten prvý, ktorý k nám prišiel, odchádzal posledný a na pozdrav ešte z vody vystrekol prúd vody. Keď sme so Simi vkročili z čírej vody na krásnu kamenistú pláž, objali sme sa v slzách dojatia. Pochopili sme, že či uvidíš na nebi anjela, alebo stretneš v mori divokého delfína, tá energia je rovnaká – je to čistý dar a neklamné znamenie vnútornej ochrany.