Úvaha

Návrat k sebe: Otázky, ktoré menia vnímanie života

„Zamyslenie nad tým, prečo sme sa odpojili od prirodzených zákonitostí tela, prečo hľadáme odpovede vonku a aký pokoj nastane, keď znova preberieme zodpovednosť za svoj vnútorný svet.“

Skúsme na chvíľu zastaviť kolobeh dní a položiť si pár otvorených, rétorických otázok. Nebolo by pre každého z nás jednoduchšie a lepšie, keby sme sa najprv naučili ovládať svoje vlastné nástroje – svoje telo, svoje myšlienky a svoje emócie? Ako je možné, že sa v našej spoločnosti neučíme narábať s tým najvzácnejším, čo sme do života dostali?

Nebolo by efektívnejšie použiť telo presne na to, na čo bolo stvorené, a spomenúť si na prirodzený dych, chodidlo a držanie tela? V mnohých ázijských krajinách je úplne prirodzené kľačať alebo odpočívať v hlbokom drepe namiesto sedenia na lavičkách a 90-stupňových stoličkách, ktoré nám v západnom svete postupne ruinujú celé pohybové ústrojenstvo, kolená a chrbticu.

A nebolo by oveľa efektívnejšie poučiť matky, aby jemne a vedomo dohliadali na svoje deti? Aby dbali na to, aby mali deti jazyk stále opretý hore na podnebí? Vyhli by sme sa tým krivým zubom, asymetriám tváre, pľúcnym alergiám, astme, zahlieneniu či neskoršiemu chrápaniu a hustým slinám – všetkým tým problémom, ktoré vznikajú len preto, že jazyk leží bezvládne dole na dne úst.

Nebolo by efektívnejšie vyhradiť si 10 minút denne na to, aby sme si jednoducho sadli, pozerali sa na oblohu alebo so zatvorenými očami dýchali vedomým dychom priamo do panvy a bránice?

Keby sme poznali sami seba a ovládali svoje vnútro, neznamenalo by to pre celé ľudstvo, že by sme si začali jeden druhého vážiť ešte viac? Znova by sme sa dokázali naozaj vidieť. V iných kultúrach sveta je odchod človeka z tohto sveta väčšou oslavou než svadba. Ľudia prichádzajú v bielom, pretože vedia, že táto bytosť už dokončila svoju pozemskú školu a odovzdala svoju školskú uniformu – svoje telo. Veď sa opýtaj sám seba: kto chce zostávať v škole po maturite? Každý sa chce vrátiť domov. A tým skutočným domovom nie je táto zem.

Skutočná krása vychádza výhradne zvnútra, z pocitu absolútneho bezpečia a vnútorného pokoja. Namiesto toho, aby sme sa neustále zachraňovali vonkajšími pomôckami a dočasnými riešeniami, preberme plnú zodpovednosť za svoj život, za svoje slová, myšlienky, pocity aj za stav svojho tela. Odpovede na najdôležitejšie otázky totiž nikdy nenájdeme vonku – čakajú na nás v našom vlastnom vnútri.